Hranice ako prejav sebalásky

OSOBNÉ HRANICE ako prejav SEBALÁSKY

Jedným zo spôsobov, ako rozvíjať sebalásku je nastavenie svojich hraníc a ich dodržiavanie.

Hranice sú prejavom rešpektu k sebe samému. 

To, ako ostatným ľuďom dovolíme so sebou "mávať", je prejavom toho, aké pevné hranice máme a ako si vážime seba a svoj čas. Verím, že to poznáme všetci, keď namiesto:"NIE, nemôžem sa tomu venovať." radšej povieme: "Jasné, spravím to. A potrebuješ to hneď, alebo stačí dozajtra?" Alebo sa stane, že niekam, s niekým, nechcem ísť, pretože ma to viac vyčerpáva, akoby to mala byť zábava a oddych. Nechceme byť neslušní, hrubí, nebodaj sebeckí, že by sme odmietli pomôcť niekomu, alebo niekoho urazili, keby sme ich odmietli..... Na úkor seba, svojho vnútorného pokoja, svojich povinností, svojho času, ktorý potom doháňame inde a nie sme ani so svojimi blízkimi, ani sami so sebou, lebo veď..."mám povinnosti, termíny, musím..."

V momente, keď si nastavím svoje vnútorné hranice, ktorými si vytýčim čo ešte je a čo už nie je pre moje dobro, spadne mi váha starostí sveta z ramien. Keď uznám sama pred sebou, že nie všetka "pomoc" je naozaj pomoc a prináša mi to viac utrpenia a sebaobetovania ako radosti z úprimne podanej pomocnej ruky, si prejavím rešpekt. A rešpekt k sebe samej znamená, že sa o seba starám.

Krása hraníc spočíva v tom, že keď začneme uznávať svoje hranice, rešpektovať ich, okolie to vníma a začne nás (naše hranice) rešpektovať tiež. 

Použitá literatúra: The Self-love Workbook -Shainna Ali, PhD