Bdelá pozornosť (mindfulness)
V našich rýchlych životoch sme málokedy prítomní v danom okamihu. Mysľou sme buď v budúcnosti - plánujeme, očakávame, strachujeme sa, alebo sme v minulosti - spomíname, či už na príjemné okamihy, alebo na to, čo kto mi kedy povedal, ako sa ku mne správal, kto bol v práve, ako sme to mali radšej riešiť... a oberáme sa nie len o prítomnosť, uniká nám, čo sa okolo nás deje, ale aj o pokoj a vyrovnanosť.
Som tu a teraz
Bdelá pozornosť (mindfulness) nás učí byť tu a teraz. Niečo tak prirodzené, o čo sme sa svojou zaneprázdnenosťou sami pripravili. Nevšímame si svet okolo nás, našich blízkych, prírodu, okolo ktorej chodíme so sklonenou hlavou, a v neposledom rade, nevšímame si nás samých, naše potreby. Bdelá pozornosť nás obracia do vnútra. Pomocou cielených cvičení sa učíme to, čo je deťom dané, užívať si prítomný okamih, so zvedavosťou sa započúvať, čo sa deje za oknom, s úžasom sa zapozerať na mravca, ktorý beží po zemi...banálne? Skúste si to len na 1 minútu, zapozerať sa na prírodu, hoc i na toho mravca a uvedomujte si, ako sa počas sa tej minúty cítite. Pravdepodobne si všimnete, že z vás opadáva napätie, mimovoľne uvoľnujete svoje telo a začínate sa cítiť lepšie.
Ja sama sa to len učím, vďaka svojej dcére. Tá je fascinovaná, všetkým, čo sa okolo nej deje a ja som nútená to pozorovať tiež. A som jej za to nesmierne vďačná. Pretože v tých okamihoch, keď sa ona na štvrťceste zastaví, aby videla, ako sa mravce niekam náhlia, alebo okolo nej preletela muška, sa zastavím aj ja a som s ňou v tom momente, snažím sa vidieť to, čo ona, potešiť sa jednoduchosťou bytia, nezaoberám sa tým, že sme len vyšli z domu a stojíme...teda nie vždy, keď sa ponáhľam (naschvál píšem, že iba ja sa ponáhľam, lebo ona má času dosť), tak som aj ja netrpezlivá, nervózna matka. Ale v tých okamihoch, keď si dovolím byť mysľou s ňou, cítim pokoj a radosť z bytia... zastavím a uvedomím si, že som sa zabudla tešiť z toho, že v tomto momente nám nič nechýba, že moje starosti, obavy, plány, nie sú vôbec podstatné...tu a teraz...
Nemusíte si hneď robiť deti, aby ste si dokázali uvedomiť svoje bytie tu a teraz. Je množstvo cvičení, ako sa zamerať na okamih. A bude to zo začiatku náročné, pretože nie sme zvyknutí len tak nič nerobiť a pozorovať, počúvať daný okamih.
Byť tu a teraz nás učí aj meditácia, ale povedzme si rovno, komu sa chce učiť meditovať, teda mne nie. Nikdy som nemala rada meditácie a relaxácie, ktoré sme sa učili či už na škole, alebo v rámci kurzu. Nedokázala som sa natoľko uvoľniť, aby to malo žiadúci efekt. Je možné, že som bola nastavená mysľou na to, aby to na mne nefungovalo. Ale to som ja. Tiež musím na sebe pracovať a prekonávať svoje bloky. Krátke cvičenia bdelej pozornosti sú pre mňa malými krokmi, ako sa naučiť vnímať prítomnosť.
V rámci koučovania bdelej pozornosti budú tieto cvičenia začiatkom aj pre vás. Jednoduché, konkrétne úlohy na pár minút vás budú viesť postupne k tomu, aby ste si dokázali sami čoraz častejšie uvedomovať silu prítomnosti.
Nie každá minúta bude oázou pokoja a šťastia, hlavne zo začiatku budete mať pocit, že sa musíte prekonávať, že vaša hlava nechce vypnúť, že ju neviete vypnúť. Preto je potrebný tréning.
A môžete začať hneď:
Cvičenie bdelej pozornosti
Vychutnajte si svoju šálku kávy/čaju
Čo všetko stihnete popri jednej káve? A čo keby ste stihli iba tú JEDNU KÁVU? Poďme to skúsiť.
Urobte si kávu alebo čaj, najlepšie v takom čase, aby ste popri tomto cvičení neboli vyrušovaní.
Sústreďte sa na teplotu nápoja, jeho farbu a chuť. Uvedomte si šálku ju svojej ruke, je šálka príjemne teplá? Je káva ešte horúca? Alebo ste ju nestihli vypiť teplú a je ledva vlažná? Teraz sa zamerajte na to, ako sa cítite vy - som rada, že som si dopriala týchto 5 minút? Alebo som z toho nervózna? Mám pocit viny, že nič nerobím? Uvedomte si, čo cítite, môžete si to niekam zapísať a vrátiť sa k tomu, keď dopijete svoju kávu.
Aké máte pocity po skončení experimentu? Bola to príjemná zmena vedieť o tom, že som tú kávu dnes mala? Alebo to bolo naopak nepríjemné, nedokázala som sa uvoľniť, stále mi myseľ zabiehala... je to úplne v poriadku, každý máme svoje myšlienky stále so sebou a je ťažké ich vypnúť. Preto to v programe bdelej pozornosti trénujeme.
...svoje myšlienky máme stále so sebou a je ťažké ich vypnúť ...
Ja napríklad píšem toto cvičenie popri svojej obľúbenej obedňajšej káve, kedy dieťa spí a ja si ju môžem v kľude vychutnať. Niektoré dni sa mi to podarí, niektoré, ako dnes, mám pocit, že musím niečo popritom urobiť. Aktuálne toto dopísať, lebo mi ujde myšlienka, a tak zo svojho času pre seba a svoju kávu ukrajujem. Takže sa musím vedome vrátiť ku šálke, podržať si ju v ruke, potešiť sa, že kávu udržiava teplú, napiť sa za hlt, dva (pijem len malé espresko, takže stačí väčší hlt a je po chvíľke 😅), a zotrvať chvíľku len sama so sebou a svojou kávou.
Dôsledky nedodržania rituálu? Podráždenosť zbytok dňa, hnevám sa na seba, že si neviem dopriať svoju chvíľku pre seba, ktorá ma dobíja na celé popoludnie. Viem, že ju potrebujem a aj tak sa niekedy nepočúvam.
Dôsledky dodržania svojho rituálu? Teším sa, že som si vychutnala kávu (často aj koláč 😇), že som si venovala pár minút, som pokojnejšia a mám viac trpezlivosti a pochopenia (nielen) pre dcéru po zvyšok dňa. Je to čas pre mňa.
Každé cvičenie bdelej pozornosti je čas venovaný sebe, kedy sa za ničím neponáhľame, myšlienky umlčíme zmyslami - čo vidím, čo cítim, čo počujem...
Každé cvičenie bdelej pozornosti je čas venovaný sebe, kedy sa za ničím neponáhľame, myšlienky umlčíme zmyslami - čo vidím, čo cítim, čo počujem... a po skončení sa cítime oddýchnutí, pripravení ísť ďalej.